Prieskum: podiel detí s nadváhou rastie, rodičia však ich hmotnosť vnímajú skreslene
Program „Viem, čo zjem“, ktorého cieľom je motivovať žiakov k vyváženému životnému štýlu, uskutočnil prieskum stravovacích návykov školopovinných detí vo veku 7 – 13 rokov. „Viem, čo zjem“ je súčasťou celosvetového vzdelávacieho programu Nestlé pre zdravie detí.
Prieskum realizovala v máji 2026 agentúra NMS na vzorke 971 respondentov, ktorými boli rodičia detí v sledovanej vekovej kategórii. Uskutočňuje sa pravidelne, čo umožňuje nielen sledovať aktuálny stav, ale aj porovnávať výsledky v čase. Prieskum tak dokáže identifikovať dlhodobé trendy v oblasti výživy a životného štýlu detí na Slovensku.
Nadváha a obezita
Podľa aktuálnych údajov založených na indexe BMI sa 74 % detí v sledovanej vekovej kategórii nachádza v pásme normálnej hmotnosti, 10 % v pásme nadváhy a 12 % v pásme obezity. Podváhu má 4 % detí. Spolu teda až 22 % detí trpí nadváhou alebo obezitou, čo znamená, že tento problém sa týka približne každého piateho dieťaťa. V porovnaní s rokom 2024 sa podiel detí s nadváhou alebo obezitou zvýšil o 3 percentuálne body. Najvyšší výskyt obezity bol zaznamenaný u detí vo veku 12 až 13 rokov.
Subjektívne väčšina rodičov (80 %) hodnotí hmotnosť svojho dieťaťa ako primeranú. Zarážajúce však je, že nadváhu svojmu dieťaťu pripisuje len 14 % rodičov a obezitu iba 1 %. To je však výrazne menej ako skutočný stav zmeraný podľa BMI (22 %).
„Zistenia poukazujú na pretrvávajúci nárast výskytu nadváhy a obezity u detí, pričom ich podiel už presahuje pätinu sledovanej populácie. Znepokojujúci je rozdiel medzi objektívnym hodnotením hmotnosti na základe BMI a vnímaním rodičov, ktorí nadváhu alebo obezitu u svojich detí často nerozpoznávajú. Práve včasná identifikácia problému zo strany rodiny je pritom kľúčovým predpokladom účinnej prevencie a intervencie. Výsledky preto poukazujú na potrebu posilňovať osvetu a podporovať zdravý životný štýl detí už od najnižšieho školského veku,“ povedal Róbert Ochaba z odboru podpory zdravia a národných programov podpory zdravia Úradu verejného zdravotníctva SR.
Stravovacie obmedzenia
Prieskum potvrdil stabilizáciu podielu detí so stravovacími obmedzeniami za ostatné 2 roky. Kým ešte v roku 2017 malo stravovacie obmedzenia 9 % detí v sledovanej vekovej skupine, v roku 2024 to už bolo 13 % a rovnaký podiel (13 %) zaznamenal aj aktuálny prieskum.
Medzi deťmi so stravovacími obmedzeniami naďalej prevažuje intolerancia alebo alergia na mlieko (42 %), pričom jej výskyt v porovnaní s rokom 2024 mierne poklesol (z 50 %). Naopak, podiel detí s intoleranciou na lepok vzrástol z 10 % na 17 %.
Raňajky
Takmer dve tretiny detí (63 %) raňajkujú každý pracovný deň, čo v porovnaní s rokom 2024 (67 %) predstavuje mierny pokles. Naopak, podiel detí, ktoré neraňajkujú vôbec, sa mierne zvýšil z 11 % na 13 %. Najčastejším dôvodom vynechávania raňajok je nedostatok chuti do jedla (33 %). Ďalšími dôvodmi sú nedostatok času ráno (23 %) a neochota raňajkovať (22 %).
Školská desiata
Desiatu v škole konzumuje každý deň 85 % detí, čo v porovnaní s rokom 2024 (88 %) predstavuje mierny pokles o 3 percentuálne body. Spomedzi detí, ktoré si desiatu pravidelne nosia alebo konzumujú, až 68 % jedáva výlučne desiatu pripravenú doma, čo je rovnaký podiel ako v roku 2024.
Konzumácia ovocia, zeleniny a menej zdravých jedál
Čerstvé ovocie alebo zeleninu konzumuje každý deň 46 % detí, čo predstavuje mierny nárast o 2 percentuálne body v porovnaní s rokom 2024 (44 %). Deti s nadváhou však konzumujú čerstvé ovocie a zeleninu menej pravidelne – denne ich konzumuje 41 % detí s nadváhou oproti 47 % detí bez nadváhy.
Novou sledovanou kategóriou v aktuálnom prieskume bola aj konzumácia spracovaného ovocia a zeleniny, teda mrazených, tepelne upravených, kompótovaných či sušených produktov, ktoré sa takisto započítavajú do odporúčaného denného príjmu ovocia a zeleniny. Každý deň ich konzumuje 12 % detí, pričom najčastejšou frekvenciou je konzumácia 1 až 2-krát týždenne (42 %).
Štatisticky významne častejšie konzumujú spracované ovocie a zeleninu každý deň deti rodičov so základným alebo učňovským vzdelaním, mladší žiaci a deti z domácností s najnižším príjmom. Tento trend môže naznačovať, že spracované formy ovocia a zeleniny sú pre tieto skupiny atraktívnejšie najmä z dôvodu ich lepšej cenovej dostupnosti.
Hoci podiel detí, ktoré konzumujú jedlá rýchleho občerstvenia alebo vyprážané jedlá každý deň, zostal na podobnej úrovni ako v roku 2024 (9 % oproti 8 %), výrazný nárast bol zaznamenaný pri frekvencii 3 až 4-krát týždenne, kde podiel vzrástol z 8 % na 13 %. Celkový podiel detí s častou konzumáciou týchto menej vhodných jedál sa tak zvýšil na 22 %, zatiaľ čo v roku 2024 predstavoval 16 %. Naopak, podiel detí, ktoré jedlá rýchleho občerstvenia a vyprážané jedlá nekonzumujú vôbec, klesol z 23 % na 19 %.
Konzumácia sladkostí a sladených či ochutených nápojov
Sladkosti konzumuje každý deň 45 % detí, čo predstavuje nárast o 2 percentuálne body oproti roku 2024 (43 %). Do tejto kategórie patria nielen cukrovinky, ale aj sladké pečivo, zákusky a ďalšie podobné výrobky. V deň, keď deti sladkosti konzumujú, si 63 % z nich dopraje iba jednu porciu, zatiaľ čo 37 % skonzumuje viac ako jednu porciu. V porovnaní s rokom 2024 (30 %) ide o nárast o 7 percentuálnych bodov. Tento trend spolu s rastúcou frekvenciou každodennej konzumácie naznačuje, že celkové množstvo sladkostí v jedálničku detí sa zvyšuje.
Znepokojivým zistením je aj rastúca konzumácia sladených a ochutených nápojov ako sú malinovky, sladené džúsy, ľadové čaje, energetické a iné športové nápoje s cukrom, ochutené minerálky či mlieka, sirupom riedené nápoje a ďalšie. Každý deň ich pije 23 % detí, čo je až o 8 percentuálnych bodov viac ako v roku 2024 (15 %). Zároveň klesol podiel detí, ktoré pijú výlučne nesladené nápoje – z 23 % v roku 2024 na 15 % v súčasnosti.
„Denná konzumácia sladkostí a sladených nápojov u detí jasne ukazuje, že ich celkový príjem cukrov rastie rýchlejšie, než sme zaznamenali v predchádzajúcich rokoch. Nárast podielu detí, ktoré jedia sladkosti každý deň, spolu s vyšším počtom skonzumovaných porcií naznačuje posun smerom k pravidelnej a nadmernej konzumácii sladkých potravín. Negatívnym signálom je aj rastúci trend pitia sladených nápojov, zatiaľ čo podiel detí, ktoré pijú výlučne nesladené nápoje, výrazne klesá. Takýto vývoj môže mať dlhodobé dôsledky na zdravie detí, najmä z hľadiska telesnej hmotnosti, zdravia chrupu a metabolických rizík. Ak sa tento trend nepodarí zvrátiť, v nasledujúcich rokoch budeme čeliť ešte väčším výzvam v oblasti detskej výživy a prevencie obezity,“ upozornila Markéta Veverková, nutričná špecialistka spoločnosti Nestlé.
Pohybové aktivity a šport
Každodenným pohybovým aktivitám sa venuje 33 % detí. V porovnaní s rokom 2024 ide síce o mierny pokles (z 35 %), no podiel detí, ktoré športujú 3–4-krát týždenne, naopak vzrástol. Celkovo tak možno konštatovať, že miera pravidelných mimoškolských pohybových a športových aktivít sa zvýšila.
Prieskum zároveň ukázal, že deti bez nadváhy sa venujú pohybu každý deň signifikantne častejšie. U detí s nadváhou prevláda pohybová aktivita 1–2 krát do týždňa. Rodičia, ktorí svoje dieťa subjektívne hodnotia ako obézne, výrazne častejšie uvádzali, že ich dieťa nešportuje vôbec.